Žiadna ľudská komunikácia sa raz za čas nezaobíde bez odlišných názorov na vec, rozoporov a zdanlivo neriešiteľných a pritom nutných rozhodnutí. A čo potom, keď ide o rodinnú firmu, v ktorej sa hlási o slovo a bojuje za to najlepšie riešenie viac členov príbuzenstva. Pomocnú ruku v takýchto situáciách ponúka tzv. Trojkruhový model rodinnej firmy, ktorý vznikol v osemdesiatych rokoch minulého storočia v Spojených štátoch amerických.
Žiadna ľudská komunikácia sa raz za čas nezaobíde bez odlišných názorov na vec, rozoporov a zdanlivo neriešiteľných a pritom nutných rozhodnutí. A čo potom, keď ide o rodinnú firmu, v ktorej sa hlási o slovo a bojuje za to najlepšie riešenie viac členov príbuzenstva. Pomocnú ruku v takýchto situáciách ponúka tzv. Trojkruhový model rodinnej firmy, ktorý vznikol v osemdesiatych rokoch minulého storočia v Spojených štátoch amerických.
Za modelom stojí taliansky profesor Renato Tagiuri a PhD. študent John Davis, toho času obaja pôsobiaci na Harvardovej univerzite. Svojimi závermi v roku 1978 spôsobili doslova revolúciu vo vnímaní a definovaní rodinných firiem, keď vysvetlili dynamiku, role, problémy a napätie v rodinných biznisoch. Ich opis troch kruhov pritom zostáva rovnako relevantný aj dnes a rodinné spoločnosti ho používajú ako dominantnú paradigmu pre porozumenie a analýzu vo svojich podnikateľských systémoch.
Stanovený rámec zjednodušene povedané objasňuje tri vzájomne závislé a prekrývajúce sa skupiny, ktoré tvoria systém rodinného podnikania: rodina, podnikanie a vlastníctvo. V dôsledku tohto prekrývania nájdeme sedem záujmových skupín, z ktorých každá má svoje vlastné legitímne perspektívy, ciele a dynamiku a ktokoľvek aktívny v rodinnej firme zapadá do niektorého z týchto skupín. Dlhodobý úspech rodinného podnikania potom závisí od chodu a vzájomnej podpory každého zo sedmičky začlenených segmentov.
Ako model funguje v praxi?
Model troch kruhov slúži ako veľmi jednoduchý nástroj vedúci k pochopeniu konfliktov a rozdielnych postojov v rodinných firmách. Tie často pramenia z dilem rolí (napríklad vlastník verzus zamestnanca) alebo osobných priorít.
Dajme tomu rodinné rozpory nad dividendovou politikou sa zrazu môže zdať oveľa zrozumiteľnejšie, ak si jej aktérov zobrazíme na trojkruhovom modeli: napríklad osoba v segmente číslo 2 (rodinný príslušník, vlastník firmy, nezamestnaný vo firme) môže lobovať za zvýšenie dividend, pretože ich vníma ako oprávnenú návratnosť investície, zatiaľ čo osoba v segmente číslo 6 (rodinný príslušník nevlastniaci v rodinnej firme podiel, ale pracujúci vo firme) môže byť proti tomu zvýšiť dividendy a navrhuje ušetrené zdroje upotrebiť na investície do rastu firmy. To by totiž danému človeku prinieslo lepšie kariérne vyhliadky.
Viac o trojkruhovom modeli a jeho využití sa dozviete na webe.
Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit dignissim arcu cursus tincidunt et odio enim aliquam.